RNDr. Emil Mlynárčik/1960/, rodák z Vernára, absolvent MFF UK v Bratislave, od r. 1992 výtvarník v slobodnom povolaní, dnes žije a tvorí v Hôrke pri Poprade.
Nebýva zvykom pri menách umelcov uvádzať ich odborné tituly, no nie je to neúčelné vtedy,keď chceme zdôrazniť typové začlenenie tvorcu. Odborný titul by mal dopredu signalizovať, že ide o umelca, ktorého umelecké vzdelanie sa neviaže na nijakého profesora. Umelci tohto typu, príležitostne označovaní ako autodidakti,nie sú zaťažení akademickým umeleckým vzdelaním, jeho normami,kritériami, vzormi a aj - šablónami. Umeleckí samoukovia v dejinách umenia nie sú ničím výnimočným, predstavujú samostatnú kategóriu umeleckej tvorivosti a tí najtalentovanejší z nich majú v dejinách kultúry nezastupiteľné miesto.
Maliar Emil Mlynárčik pochádza zo Slovenského raja. Narodil sa v svojráznej obci Vernár. Už tento fakt je svojim spôsobom symbolický- dovoľuje mi vysloviť prirovnanie, že podobne ako mnohí Vernárci spievajú , on maľuje. Vernárci spievajú po svojom a spievajú vtedy, keď sa im zachce,keď sa rozveselia , alebo keď ich pochytí clivota a nech spievajú o tom či onom, radi si ich vypočujeme a ich spev nám prináša potechu hoci do nijakých hudobných škôl nechodili. Podobne je to aj v prípade Emila Mlynárčika. Aj on si maľuje čo mu srdce ráči- sebe i nám pre radosť.Jeho obrazy s témou krajiny, či zátišia, zachycujú svet náš každodenný, ale aj čaro lesných zákutí, miznúcich vidieckých dreveníc, či starobylých mestských častí. Nie sú to nijaké expedície do snových, či exotických krajín podané vo vymyslených, extravagantných a za každú cenu hlavne šokujúcich tvarových kompozíciách a farebných kombináciách. Mlynárčikove maľby sú maliarsky statočné, realistické opusy a aj veci ľudské a predmety prírodné na nich sú také, vzaté zo života a reálne. Olejomaľby hovoria zrozumiteľnou výtvarnou rečou a hovoria sami za seba. Netreba k ním nič dodávať alebo vysvetľovať.
Anna Ondrušeková, Tatranská galéria Poprad , 2007 /krátené/
Emil Mlynárčik je rodeným krajinárom. Maľuje motívy, ktoré dôverne pozná. Rozpráva príbehy krajiny o plynutí času, striedaní ročných období, o neuchopiteľnosti a jedinečnom zážitku okamihu, o hre svetla a tieňa. Príroda je pre neho chrámom harmónie, krásy a pokoja. Nie je autorom okázalých giest, bezúčelnej expresie a prázdnej výtvarnej maniery. Jeho postoj, rovnako ľudský aj umelecký, definuje pokora a skromnosť. Príroda je to najdokonalejšie božské dielo a to si pri pohľadoch na jeho obrazy intenzívne uvedomujeme.
Pozýva nás na miesta strateného času, dokáže nás vytrhnúť z každodennej uponáhľanej reality a preniesť na čarovné miesta a zákutia, kde život plynie svojím vlastným pradávnym rytmom, kde je stále priezračná voda, sviža zeleň a nedotknutý sneh. Vstúpte do tohto sveta s pokorou a očarením, nechajte pred dverami stres, náhlenie a neustály pocit, že niečo musíme a niečo nám uniká. Vstúpte a čas sa zastaví, užite si spolu s autorom pocit harmónie a pohody.
Sprevádza nás krajinou svojho detstva pod Kráľovou hoľou, vedie nás cestičkami Slovenského raja, ponúka bežnému oku skryté zákutia tatranských dolín i menej známe pohľady na majestátne tatranské štíty, zachytáva dohorievajúci život zamagurských dreveníc. Tieto obrazy Vás lákajú prejsť sa po rozkvitnutej lúke, nadýchať sa sviežeho vzduchu.
Emil Mlynárčik vie majstrovsky zachytiť génius loci, starostlivo vyberá rámec krajiny, kompozíciu, osvetlenie aj ročné obdobie, kedy dané miesto vyobrazí, aby v plnej miere vynikla jeho krása. Presvedčivo dokáže preniesť na plátno svoje vizuálne dojmy a predovšetkým ich hĺbku a intenzitu.
Práve pre tieto atribúty si obrazy Emila Mlynárčika neustále získavajú srdcia divákov. Vydáva posolstvo o tom, že každý z nás sa vracia k svojim koreňom a homo sapiens je nedeliteľnou súčasťou prírody.
Mgr. Carmen Kováčová, kurátorka Galérie u anjela, máj 2010
Tygodnik Polski, 21.1.2009